Zdroj: Pixabay.com
Zdroj: Pixabay.com
Robotizácia, umelá inteligencia a podobne, nie sú dnes ničím výnimočným. S týmito pojmami sa nestretávame už len v literatúre, ale aj v praxi. Zatiaľ čo v minulosti len uvažovanie o prepojení ľudského mozgu s počítačom sa zdalo ako sci-fi, tak dnes sa táto technológia stáva pomaly, ale isto reálnou.
Určite si mnohí z nás spomenú ešte na časy, kedy sa počítače „len rodili“. Išlo o dobu, kedy sme mali v zariadeniach operačný systém MS-DOS, pričom mať počítač bolo akýmsi statusom blaha, či luxusu. Dnes sú počítače bežným zariadením, ktoré nájdeme v každej domácnosti. Vo vreckách nosím zariadenia, ktoré majú častokrát výpočtovú silu o akej sa nám v minulosti ani nezdalo, nosíme na rukách rôzne chytré hodinky, či náramky, ktoré monitorujú našu aktivitu a podobne. Ďalším logickým krokom v evolúcii je preto prepojenie človeka s počítačom.
Neuralink je spoločnosť, za ktorou stojí pravdepodobne najväčší vizionár našej generácie, Elon Musk. Cieľom spoločnosti je vytvoriť čip, ktorý by dokázal komunikovať s mozgom. A nemá od toho veru ďaleko. Len pred niekoľkými dňami prezentoval úspechy, ktoré dosiahli v tejto oblasti. Podarilo sa im vytvoriť čip, ktorý aktívne monitoroval aktivitu prasaťa a tieto impulzy, resp. „myšlienkové pochody“ prenášali do digitálnej podoby. Následne fyzicky monitorovali, čo prasa robí. Podarilo sa im preniesť „myšlienkové pochody“ do digitálnej podoby, čo je prvý krok, aby sme dokázali pomocou mysle napríklad ovládať počítač, či inú elektroniku.
„Ak dokážete vycítiť, čo chcú ľudia robiť s končatinami, môžete si urobiť druhý implantát, kde došlo k poraneniu chrbtice, a vytvoriť nervový skrat,“ uviedol Musk.
Je teda len otázka času, kedy dotiahnu túto technológiu do podoby, kedy bude schopná „nahradiť naše ruky a slová“. Vízia spoločnosti je pritom chválitebná, Musk chce totiž vytvoriť zariadenie, ktoré by mohlo paralyzovaným osobám priniesť nové možnosti komunikácie, prípadne im vrátiť aj schopnosť chôdze. Okrem iného by sa táto technológia mohla využiť aj na liečbu rôznych závislosti a podobne, pomocou „preprogramovania“ určitých častí mozgu. Musk dokonca hovoril aj o konceptuálnej telepatii, kedy by ľudia s čipmi mohli medzi sebou komunikovať bez toho, aby fyzicky hovorili.
Isaac Asimov je človekom, ktorý sa zapísal do histórie 3 základnými pravidlami robotiky. Tie prezentoval v rámci svojej knihy Hra na naháňačku ešte v roku 1942. Ide konkrétne o:
Asimov bol spisovateľ a biochemik, ktorý svojimi myšlienkovými pochodmi bol ďaleko pred ostatnými. Kľudne môžeme povedať, že si uvedomoval, ako rýchlo napredujeme a aké to môže mať následky pre nás ako ľudí. Dnes máme robotov, rôzne chytré programy, ktoré dokážu dokonca samé navrhovať projekty a podobne. Len pre zaujímavosť, existuje teória Fermiho paradox, ktorá vysvetľuje prečo sme nenašli mimozemšťanov ešte. Hovorí o vyspelej civilizácii, ktorá vytvorila AI (umelú inteligenciu), ktorá na konci dňa sa otočila proti svojim tvorcom. Nadväzujúc na túto tému, otázkou je, čo by sme mali spraviť, aby sme nedopadli rovnako?